Nižšie dane pri zmluvách podľa Občianskeho zákonníka

V tomto článku Vám naša spoločnosť M+I Účtovná a poradenská prináša článok o možnosti daňovej optimalizácie prostredníctvom zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Keďže Občiansky zákonník umožňuje uzatvoriť niekoľko druhov zmlúv, v rámci ktorých sa dohodne vykonanie určitej úlohy určitým subjektom pre iný subjekt, prinášame tie najčastejšie používané.

Ak činnosť vykonávaná na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka má znaky závislej činnosti, príjem z tejto zmluvy sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti. Daňový úrad pri posudzovaní takého príjmu bude skúmať, či ide o závislú činnosť.

Za závislú činnosť sa môže považovať činnosť, kedy:
- príjemca odmeny uskutočňuje činnosť na základe pokynov a príkazov platiteľa odmeny,
- príjemca odmeny uskutočňuje činnosť pomocou prostriedkov vo vlastníctve platiteľa odmeny,
- príjemca odmeny uskutočňuje činnosť v priestoroch platiteľa (ak nejde napr. o opravy, údržbu)

Za závislú činnosť sa nepovažuje činnosť napr. ak:
- príjemca odmeny uskutočňuje činnosť samostatne, bez toho aby mu platiteľ odmeny určoval postup jeho práce, dával mu pokyny pri práci a pod.,
- príjemca odmeny uskutočňuje činnosť s pomocou vlastných pracovných prostriedkov, náradia, spotrebného materiálu a pod.,
- príjemca odmeny uskutočňuje činnosť vo vlastných priestoroch.

Hlavným kritériom pri posudzovaní, či ide o závislú činnosť je aj skutočnosť, o aký typ zmluvy podľa Občianskeho zákonníka ide.

Za závislú činnosť by sa nemala považovať činnosť vykonávaná na základe zmluvy:
- tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka,
- zmluva o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka a
- sprostredkovateľská zmluva (§ 774 a nasl.)

- zmluva o poskytnutí služby podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

V zmluve je najvýhodnejšie neuvádzať pracovný čas, zdôrazniť samostatnosť vykonania úlohy bez závislosti na príkazoch zadávateľa a jej vykonanie s vlastnými prostriedkami a na vlastnú zodpovednosť.

Vo všetkých týchto uvedených prípadoch ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, zadávajúca firma (prípadne iný subjekt) ju preto uzatvára občanom, nie s podnikateľom. To znamená, že daný vyhotoviteľ môže byť súčasne aj podnikateľ, tento typ dohody sa však uzavrie s ním ako s občanom.

Výhody spolupráce na občiansko-právnu zmluvu

Výhody pre zadávateľa:

  • neplatí za zhotoviteľa odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne

  • nemusí viesť povinnú evidenciu, akú by musel, keby zamestnával zamestnanca v trvalom pracovnom pomere

  • nemá žiadne ďalšie zákonné povinnosti – napr. stravné, úhrada PN, sociálny fond a iné

  • zmluvná odmena je daňovým nákladom

Výhody pre zhotoviteľa:

  • neplatí odvody do Sociálnej poisťovne – nejde o príjem z podnikania, teda sa neuvádza v daňovom priznaní

  • neplatí odvody do zdravotnej poisťovne. Na druhej strane je však každá osoba s trvalým pobytom v SR povinne zdravotne poistená a musí teda platiť aspoň zákonné minimum, či je už samoplatiteľ, zamestnanec (v inej firme), alebo živnostník.

  • do výšky 500 Eur je príjem z takejto zmluvy od dane z príjmov oslobodený. Táto možnosť sa týka prípadov, keď ide o príležitostný príjem, t.j. jednorazový, neopakujúci sa. Do daňového priznania sa uvádza len suma prekračujúca túto hranicu.

Nevýhody spolupráce na občiansko-právnu zmluvu

Ako hlavné nevýhody vidíme už spomínané riziko posúdenia činnosti ako závislej práce a z toho vyplývajúce dôsledky zdanenia závislej práce. Netreba zabúdať, že tento typ spolupráce je možné použiť len na jednorazovú, nepravidelnú činnosť. Na druhej strane je možné použiť ju viackrát či s viacerými subjektmi zároveň.

Zmluva podľa Občianskeho zákonníka môže byť posudzovaná ako

Zmluvu podľa Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť s príkazníkom (resp. zhotoviteľom) ako s:

  1. občanom – nevzniká povinnosť platiť z tohto príjmu sociálne a zdravotné odvody a do sumy 500 EUR je príležitostný príjem od dane z príjmov oslobodený a neuvádza sa do daňového priznania.

  2. podnikateľom – v tom prípade pôjde o príjem z podnikania (§ 6 zákona o dani z príjmov), z ktorého podnikateľ platí odvody aj daň z príjmov v plnej výške.

  3. zamestnancom – ide o prípady, ak zmluva má znaky závislej práce. V tom prípade je zamestnávateľ povinný za zamestnanca platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, rovnako ako i zamestnanec v príslušnej sadzbe a na príjem zo závislej činnosti nie je možné uplatniť v plnej výške oslobodenie od dane z príjmov.