Príspevky na udržanie pracovných miest

V tomto článku Vám prinášame aktuálne informácie ako a kto má nárok na príspevky a pomoc od štátu pre zamestnávateľov a SZČO v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s COVID-19.

 

Nárok na príspevok

Nárok na príspevok budú mať zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy), ktorí v čase vyhlásenej mimriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu (ďalej len „MS“) na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

  • museli prerušiť alebo obmedziť svoju prevádzkovú činnosť a zároveň pracovné miesta udržia – 1. skupina zamestnávateľov
  • nemali povinnosť prerušiť alebo obmedziť prevádzkovú činnosť, ale mali pokles tržbieb o najmenej 20% udržia pracovné miesta -2. skupina zamestnávateľov

Nárok na príspevok budú mať aj SZČO - okrem tej, ktorá má súčasne uzatvorený aj pracovný pomer - ktoré v čase vyhlásenej MS na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

  • mali povinnosť prerušiť alebo obmedziť vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti
  • nemali povinnosť prerušiť alebo obmedziť vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, ale ktorým poklesli tržby o najmenej 20%.

Nárok na príspevok na zamestnancov budú mať SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, a ktoré v čase vyhlásenej MS na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

  • mali povinnosť prerušiť alebo obmedziť vykonávanie alebo prevádzkovanie  samostatnej zárobkovej činnosti a zároveň udržia pracovné miesta
  • nemali povinnosť prerušiť alebo obmedziť vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, ale mali pokles tržieb o najmenej 20% udržia pracovné miesta.

 

Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku považuje:

  • právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území SR, alebo fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
  • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území SR podľa osobitného predpisu
  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, podporované zamestnávanie, dočasné zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území SR.

 

Za zamestnanca sa na účely poskytnutia príspevku sa považuje zamestnanec v pracovnom pomere.

Teda nárok na príspevok nie je napríklad v prípade: 

  • práce na dohodu
  • konateľa bez uzavretej pracovnej zmluvy
  • spoločníka, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy
  • spolupracujúcej osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnej práci nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu)
  • osoby pracujúce na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (napr. príkazné zmluvy)

 

Výska príspevku pre 1. skupinu zamestnávateľov

Zamestnávateľ má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorému nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).

Príspevok na zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, zároveň najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to suma najviac do výšky 1100 eur.

/Výnimka: Príspevok za marec 2020 je v prípade zamestnávateľa, ktorý vyplatí zamestnancom náhradu mzdy za čas prekážok v práci vo výške 60% priemerného zárobku najviac 880 eur./

 

Príklad

Zamestnávateľ musel od 16. marca 2020 na základe rozhodnutia krízového štábu uzavrieť svoju prevádzku. V prevádzke pracovalo 5 zamestnancov v pracovnom pomere.

Zamestnanec 1 je od 16. marca do konca mesiaca marec na OČR.

Zamestnanec 2 sa so zamestnávateľom dohodol na práci z domu.

Zamestnanec 3 od 16. marca do 29. marca čerpal starú dovolenku. V dňoch 30. a 31. marca zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dva dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 200 eur.

Zamestnanec 4 mal v dňoch 16. až 20. marca náhradnú prácu, od 23. marca do konca mesiaca marec ostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 400 eur.

Zamestnanec 5 od 16. marca do konca mesiaca marek ostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 700 eur.

Uplatnenie príspevku:

Na zamestnancov 1  a 2 nárok nie je, pretože za mesiac marec nemali prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Na zamestnanca 3 si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 160 eur.

Na zamestnanca 4 si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 320 eur.

Na zamestnanca 5 si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 560 eur.

 

Výska príspevku pre 2. skupinu zamestnávateľov

Zamestnávateľ má nárok na príspevok na zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).

Maximálna výška príspevku pre jedného zamestnávateľa v 2. skupine zamestnávateľov alebo pre zamestnávateľa, ktorý je SZČO je 200 000 eur mesačne.

Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, zároveň najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a zároveň je to maximálne suma:

  • 90 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 150 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 210 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 270 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

 

Príklad

Zamestnávateľ nemusel zavrieť svoju prevádzku, ale v marci 2020 u neho došlo v porovnaní s mesiacom marec 2019 k poklesu tržieb o 43 %. Zamestnáva spolu 10 zamestnancov, z toho traja boli počas marca doma na prekážkach v práci - ďalší zamestnanci mali prácu, respektíve pracovali z domu. Niekoľko zamestnancov zostalo doma na OČR, jeden bol po návrate zo zahraničia v karanténe.

Traja zamestnanci, ktorí ostali doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, dostali za prekážky náhradu mzdy nasledovne:

Zamestnanec 1 dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 150 eur.

Zamestnanec 2 dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 250 eur.

Zamestnanec 3 dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 270 eur.

Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.

Na zamestnanca 1 si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku a to 120 eur.

Na zamestnanca 2 vychádza suma vo výške vyplatenej náhrady ale najviac 80% priemerného zárobku = 200 eur, ale pri poklese tržieb o 43 % je príspevok najviac 150 eur.

Na zamestnanca 3 vychádza suma vo výške vyplatenej náhrady ale najviac 80% priemerného zárobku = 216 eur, ale pri poklese tržieb o 43 % je príspevok najviac 150 eur.

 

Príspevok za apríl 2020 a nasledujúce mesiace

Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to najviac suma:

  • 180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

 

Príklad

Zamestnávateľ nemusel zavrieť svoju prevádzku, ale v apríli 2020 u neho došlo v porovnaní s mesiacom apríl 2019 k poklesu tržieb o 85%. Zamestnáva spolu 6 zamestnancov, z toho dvaja boli počas apríla celý mesiac doma na prekážkach v práci, dvaja boli časť mesiaca na prekážkach v práci, časť mesiaca pracovali, jeden zamestnanec pracoval z domu, jeden zostal doma na OČR.

Tí štyria zamestnanci, ktorí ostali doma celý mesiac alebo časť mesiaca na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, dostali za prekážky náhradu mzdy nasledovne.

Zamestnanec 1 mal prekážky v práci týždeň, za čo dostal náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a to 300 eur.

Zamestnanec 2 mal prekážky v práci dva týždne, za čo dostal náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a to 400 eur.

Zamestnanec 3 bol na prekážkach v práci doma celý mesiac, dostal náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a to 800 eur.

Zamestnanec 4 bol na prekážkach v práci doma celý mesiac, dostal náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a to 950 eur.

Uplatnenie príspevku:

Na zamestnanca 1 si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy a to 300 eur.

Na zamestnanca 2 si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy a to 400 eur.

Na zamestnanca 3 si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy, ale pri sume náhrady mzdy 800 eur a pri poklese tržieb o 85 % eur bude príspevok 540 eur.

Na zamestnanca 4 si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy, ale pri sume náhrady mzdy 950 eur a pri poklese tržieb o 90% eur bude príspevok 540 eur.

 

POKLES TRŽIEB

Pokles tržieb sa posudzuje nasledovne.

Zamestnávateľ podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka

Ak zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka (2019), posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb v porovnateľnom mesiaci minulého roka. Napríklad sa porovná marec 2020 a marec 2019, apríl 2020 a apríl 2019, atď.

 

Príklad

Zamestnávateľ v marci 2019 už podnikal (vznikol už v roku 1998) a dosiahol za marec 2019 tržbu 50 000 eur. 

V marci 2020 dosiahol tržbu 5000 eur. Pokles tržieb je 45 000/50 000 = 90%.

Ak mal zamestnávateľ v jednotlivých mesiacoch roka 2019 nerovnomerné (kolísavé) príjmy, napríklad z dôvodu sezónnosti alebo má tzv. silné a slabé mesiace, resp. má tržby nepravidelne len v niektorých mesiacoch, môže hodnotiť výšku tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako priemer za minulý rok. Voľba metódy na zistenie poklesu tržieb (marec 2020 - marec 2019 alebo marec 2020 - priemer za rok 2019) je na rozhodnutí zamestnávateľa.

Takýto spôsob môže zvoliť aj zamestnávateľ, ktorý začal podnikať v priebehu minulého roka tak, že v rovnakom mesiaci minulého roka ešte nepodnikal (napríklad začal podnikať od októbra 2019).

 

Príklad

Zamestnávateľ podnikal v roku 2019 celý rok a mal za celý rok 2019 tržbu 12 000 eur. Priemerná tržba na mesiac bola 2 000 eur.V marci 2020 mal tento SZČO tržbu 850 eur. Pokles tržieb je 1150/2000 = 58%.

 

Zamestnávateľ nepodnikal v rovnakom mesiaci minulého roka

Ak zamestnávateľ podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka (2019), teda podnikať začal až po tomto mesiaci posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020.

Ak zamestnávateľ nepodnikal v rovnakom mesiaci minulého roka (2019), teda podnikať začal až po tomto mesiaci a začal podnikať ešte počas minulého roka, môže si zvoliť aj spôsob porovnania tržieb v aktuálnom mesiaci s výškou tržieb vypočítanou ako priemer za minulý rok.

 

Príklad

Zamestnávateľ začal podnikať od 1. januára 2020. Vo februári 2020 dosiahol tržbu 500 eur. V marci 2020 dosiahol tržbu 300 eur. Pokles tržieb je 300/500 = 60%.

 

Podmienky podpory

Oprávnené obdobie

Odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok (najskôr od 12. marca 2020) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené /predpokladá sa do konca mája 2020/.

Podmienkou na poskytnutie príspevku pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom je:

  • vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku (výnimkou je marec 2020 a zamestnávatelia, ktorí podľa platných kolektívnych zmlúv vyplatili zamestnancom náhradu mzdy vo výške 60% priemerných zárobkov)
  • záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce
  • predložiť údaj o stave zamestnancov k 31.3.2020
  • k 31.12.2019 nebol podnikom v ťažkostiach (vzťahuje sa aj na SZČO).

 

Skutočnosti, ktoré preukazuje zamestnávateľ, resp. SZČO čestným vyhlásením:

  1. vyplatenie náhrady mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca,
  2. záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce,
  3. splnenie podmienok podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti
  4. má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,
  5. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  6. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  7. nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
  8. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  9. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  10. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu;
  11. že nebol k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach,
  12. pokles tržieb v prípade zamestnávateľov a SZČO, ktorým v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu poklesli tržby.

 

Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, budú predmetom následných kontrol.

Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. 2. 2020.

Maximálna celková výška príspevku pre jedného žiadateľa je 800 000 eur na obdobie realizácie projektu.